Môj vzťah s manželom nezačal práve ideálne. Mnohé by ste ma za to ukameňovali, no všetko sa obrátilo k lepšiemu. Ako sa hovorí, všetko zlé je na niečo dobré. To sa potvrdilo. Bola som na začiatku tehotenstva. Avšak tehotenstvo prebiehalo veľmi dobre. Bola som mladá, mala som len dvadsaťdva rokov, keď som otehotnela. S mojim partnerom sme sa rozhodli, že sa vezmeme. Dieťatko tým pádom bude mať kompletný domov aj rodinku. Problém nastal vtedy, keď malý stále po narodení plakal. Môj manžel to nevydržal a utekal z domu. Ani by som mu nemala za zlé, keby mi povedal, že bol aj na sex priváte levice.
Sex mu jednoducho chýbal a vyhľadával ho inde. Samozrejme chodil za inou, čo som aj vypátrala. Ja som s malým bola stále doma. Liezlo mi to na nervy. Nastalo obdobie, kedy sme sa s manželom bili o to, kto pôjde von a kto zostane s malým. Toto obdobie bolo veľmi zlé, pretože sme sa dostatočne nevenovali výchove dieťatka. Mali sme sa radovať z príchodu bábätka, no my sme si robili napriek. Malý rástol a začal spávať v našej manželskej posteli. Nemali sme čas ani priestor na to, aby sme sa venovali jeden druhému. To sa týkalo intímností, ale aj erotického života. Chýbalo nám to.
Tento stav sme mali aj päť či šesť rokov. Potom sme sa však spamätali a za životom pred sme urobili hrubú čiaru. Muselo to skončiť. Chceli sme kvôli malému náš vzťah udržať pokope. To sa podarilo. Potom prišiel na svet ďalší člen našej rodinky. Konečne sme s manželom ako jeden človek. Vieme sa o všetkom porozprávať aj dohodnúť sa. Financie nám nerobia problémy, ako to býva v iných rodinách. Situácia sa premenila na to najlepšie, čo sa mohlo stať. Sme si blízki a venujeme sa jeden druhému aj v intímnej oblasti. To sme chceli dosiahnuť. Avšak stále máme v pamäti to nepríjemné obdobie, kedy sme si robili napriek. Na zlé sa nezabúda.
